Rôzne návody na lepší život!

 Tak a nastal čas nástupu na novu školu. Vedela som že kamarátka šla tiež na tu školu len iný odbor. V triede som poznala z videnia dve baby z nasej školy. To mi ale moc nepomohlo, aj keď jedna sa dala do reči, aj keď ona vždy rozprávala :P No ale aspoň niečo. Jedna v triede bola zas taká milá stale sa usmievala ale nejako som s ňou nemala o čom..

Ako jediná som zase ja :/ sedela v lavici sama. A samozrejme mala som veľký strach vo vnútri z ostatných, tak som sa ani do rozhovorov moc nezapájala. Asi po mesiaci som ochorela(zápal pľúc)a keď som sa vrátila v triede sa už všetci poznali..(pre mňa veľké mínus)! Hmm no tak zas som moc nezapadla, nic to, asi si som si už zvykla. Klamem! Na niektoré veci si človek nezvykne nikdy. Stále byť outsider, už som toho mala dosť. Chovaním som začala hrať rebelku. Vždy iná ako ostatný, robila som vždy všetko naopak. Môžem sa pochváliť tým že som začala sledovať aktuálne trendy, no asi až moc. A z kade som na nich mala? No teraz važne priznanie: Mojim mottom vtedy bolo čo chcem to si ukradnem. Tak som si každý týžden vyšla do mesta ,,na nákup,,!

Okrem iného som si kupovala vždy aktuálne časopisy. A samozrejme, co z nových vecí ked v nich človek nevyzerá ako tie modelky z obálok. Tak som začala robiť všetko pre to aby som bola ako oni. Doslova som prestala jest, vydržala som ku konci aj o jednom jablku az jednom rožku denne. Príp. som zjedla všetko čo mi prislo pod ruku a potom to s prstom v hrdle vracala záchodovej mise.. Aj ma raz módny skauti v skole vybrali. Bola som na konkurze, aj tam som prešla, avšak nemala som toľko peňazí na tie kurzy. Ale to bola asi aj moja záchrana.. ktovie ako by som dopadla keby som s takýmto ziv. Štýlom neprestala... Dlho som sa dostavala z tejto hluposti 3 krat odpadla a odvtedy mam averziu ked toto niekto riesi. Casom som si ale mozno aj vdaka tomu uvedomila ze najdolezitejsie je mat sa rada taka aka som, je to najviac.. no podme dalej..

Ďalej sa mi život uberal pomalým tempom.. V škole som bola za tichučkú, vonku som vystrájala čo sa len dalo.. Prišiel aj prvý vzťah, taký krátky. Potom ďalší, a ďalší.. Väčšinou som to ukončila ja, nejako mi prišli tý chalani nudný, nezaujímavý. Časom som prišla aj na to že ma ani nemohli pritahovat.. Už proste viem aky chlapy ma pritahuju. Dalsia smola či dar. Ja sa nestažujem, ja už proste viem... s tym nič nenarobím podedila som niečo ako, nazvime to, velmi vyhraneny vkus na mužov. Znie to možno povrchne ale vôbec to tak nieje len toto tu vypisovať nebudem. V skratke nepritahuju ma svaly skor naopak a dalej tiez- odpudzuje ma ked mam trtkat radiaror. K tejto teme staci aj ked orvorene sa k tomu priznavam. :) No trvalo to. 

 Takze noo radsej som sa bavila vonku s kamarátmi, tými pár čo som mala. Ten štvrtý  nenazvala by som vztah- bol dlhší, aj keď ja som ho brala ako kamaráta on ma ,,vraj,, miloval. Naučil ma aj niečo nové- bary a alkohol. Bolo to celkom fajn, bavilo ma to flákali sme sa spoznala som ďalších ľudí. Po trištvrte roku sme sa rozišli. Mne to srdce netrvalo, jemu asi dosť..

Doľahlo na mna akurát to že som stratila kamarátov, lebo to všetko boli skôr jeho priatelia..  No nejako som sa spriatelila s novou babou, ona ma zoznámila s dalšími celkom fajn ľuďmi. Alkohol začínal byť na dennom poriadku, ale takýto život ma vtedy bavil aj napĺňal. Aj v škole sa to posledný ročník dosť zlepšilo, brali ma celkom do partie.. Všetko sa otačalo pozitivne. Marurita kvalitna. Sloh druha najlepsia zo školy za poslednych 40 rokov. Naštastie neznamkovali gramatiku.