Choď na obsah Choď na menu
 


                                                   Bud proste stastná


Muži ženám často hovoria: „Zbytočne si robíš ťažkú hlavu. Vyrieši sa to aj samo. Posaď sa radšej a uvoľni sa.“ Iste mi dáte za pravdu, že takéto „donebavolajúce zľahčovanie problému“ nám vôbec nepomáha, ale naopak nás dráždi do krajnosti. Ibaže... ibaže by tí naši muži mali pravdu...

 

Pamätáte si na film „Po čom ženy túžia“ s úžasným Melom Gibsonom v hlavnej úlohe? Po mnohých týždňoch využívania svojho daru, ktorým bola možnosť počuť ženské myšlienky, prišiel na neuveriteľnú vec. Ženy na rozdiel od mužov veľmi veľa premýšľajú o živote, o budúcnosti, o vzťahoch. Myslím, že scenáristi (muž a žena) veľmi trefne vystihli, o čom ženy stále premýšľajú. Mnoho žien už pri rannom čistení zubov premýšľa nad nadchádzajúcimi povinnosťami, v práci sa tešia, kedy už bude večer a keď nastane vytúžený večer, tak sa s partnerom, od samého stresu z tešenia naň, pohádajú.

A to mám prestať premýšľať?

Samozrejme nie je možné, aby ste "vypli mozog". Premýšľanie je potrebné, lebo inak by sme nič nevyriešili. Ide len o to, aby ste vy boli pánom svojich myšlienok. Aby ste vy určovali, o čom budete premýšľať, kedy, do akých rozmerov môžu myšlienky narásť a najmä, aby neodbiehali od reality. Prílišné premýšľanie, ktoré nie je pod kontrolou skutočne nič neprinesie - máme to vyskúšané. Iba zbytočne vyvoláva stres, nedostatok spánku, túžbu jesť... všetko toto nám zbytočne uberá na kráse a to rozhodne nechceme. Nebezpečný je aj paralyzujúci efekt. Premýšľanie nad množstvom povinností môže docieliť to, že nakoniec nespravíme vôbec nič. Zhrnuté a podčiarknuté, takéto myšlienky úplne ničia chvíle, ktoré by sme si inak vychutnávali a čerpali z nich tak potrebnú energiu.

O čom premýšľame?

Myšlienok, ktoré nás stále kvária a nemuseli by, je žiaľ toľko, že sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií. O čom všetkom teda príliš premýšľame?

1. O povinnostiach – vieme si z nich spraviť pekný kolotoč. Tamto spraviť, toto dokončiť, toto stihnúť...

2. O komárovi... až je z neho somár – väčšinou začneme s jednoduchými vecami, ktoré sme niekomu povedali, alebo urobili, alebo ktoré niekto povedal, či urobil nám. Tieto myšlienky vedia postupným rozoberaním narásť do úctyhodných rozmerov.

3. O minulosti – vraciame sa v spomienkach k tomu, či onomu. Pitveme nedokázateľné – čo by sa bolo stalo, keby... alebo mala som sa zachovať tak, či onak?

4. O dilemách v prítomnosti – od dennodenných starostí typu čo dnes variť a či sa tieto lodičky hodia k tejto kabelke, až po existenčné, ako napríklad: stojí ten môj za to, alebo je iba stratou času?

5. O budúcnosti – a koľko sa o nej narozmýšľame, však? Riešime čo bude, keď to nastane, prípadne: nastane to vôbec? Do tejto kategórie sa zaraďuje aj tzv. žitie pre budúcnosť, teda tešenie sa na víkend, dovolenku, dôchodok (hoci máme 25)... až zabúdame na prítomnosť.

Prečo to vlastne robíme?

Naše minulé zážitky a skúsenosti neležia v našom mozgu v zadných zásuvkách tak, ako by sme si to niekedy želali. Vyskakujú, pripomínajú sa a miešajú sa s ostatnými myšlienkami. Niekedy sú spojenia jasné, napr. pri chystaní večere pre svokrovcov na dnešný večer, sa nám vybavia všetky komentáre, ktoré povedali pri tej minulej. Aj naše emócie si s nami robia čo chcú. Môžeme mať až úzkostné stavy, či máme byť úslužnou a dobrou hostiteľkou, alebo radšej sedieť spolu s rodinkou na gauči a vychutnať si tú atmosféru. "Týmto emóciám treba porozumíeť a rozhodnúť sa, čo z toho je skutočne dôležité." radí psychológ Mgr. Martin Miler.

Zastavme to

Milé dámy, vyhlasujeme: zastavme samostresovanie. Každá z nás si zaslúži oddych, pohodu a dobrý pocit zo seba samej. Ako na to?

1. Dajte si pauzu

Aj keď sa zdá, že nestíhate ani základné povinnosti, spomaľte, oddýchnite si, zrelaxujte. Môžete si prečítať knihu, dopriať psíkovi dlhú prechádzku, ísť na masáž, alebo do plavárne. Ako som spomínala, negatívne pocity sú spojené a toto je spôsob, ako ich rozdeliť.

2. Pomôžte si sama

Staňte sa sama sebe kontrolórkou myšlienok. Hneď ako zistíte, že začínate v mysli preberať tú istú vec dookola a nabaľovať na ňu ďalšie - povedzte si stop. A naozaj prestaňte.

3. Využite vlastné skúsenosti

Ak vás negatívne myšlienky napadajú v konkrétnych situáciách, napr. pri pohľade na hŕbu nevyžehlenej bielizne, vyhnite sa stretu s nimi. Žehlite priebežne, alebo poproste niekoho, aby vám pomáhal. Každé prerušovanie negatívnych emócií je dobré.

4. Zdôverujte sa

Všetky obrovské problémy zrazu vyzerajú menšie, keď sa o ne podelíte s priateľom. A najlepšie urobíte, keď ich premeníte na žart. V akútnom prípade si ich napíšte na papier.

5. Denný rozvrh na premýšľanie

Určite si čas a časový limit, kedy si dovolíte premýšľať naozaj nad všetkým. Dodržujte ho a vo zvyšný čas držte stresujúce myšlienky pekne pod zámkom.

6. Vychutnávajte si momenty

Plánujte si činnosti, ktoré máte rada. Je totiž ťažké upadnúť do negatívnych myšlienok, keď ste šťastná. Na sklonku dňa si príjemné chvíle pripomeňte a za úspechy sa pochváľte.

7. Prejavujte svoje pocity

Prílišné premýšľanie môže byť tiež prejavom potlačených emócií. Namiesto analyzovania, prečo ste plná negatívnych pocitov, prejavte ich. Plačte, kričte, búchajte do vankúša... a potom sa budete môcť pohnúť ďalej.

8. Odpúšťajte si

V živote sa nepríjemné veci stávajú. Pre vás je však lepšie ich akceptovať, zmieriť sa s nimi a nerozoberať ich. Odpúšťajte sama sebe, že nie ste dokonalá matka, partnerka, zamestnankyňa.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

zúfalá

(Mona, 25. 3. 2013 23:05)

Tak toto je presne môj problém...príliš veľa premýšlam, teda hlavne negatívnym smerom, negatívne sa pozerám na skúšky, že ich nespravím lebo je toho veľa, negatívne premýšlam nad prácou, že nestíham..vopred si všetko plánujem, plánujem si svoj voľný čas vo štvrtok večer napr, a ak sa mi to náhodou nepodarí podľa plánu, tak kypím od zlosti, čo si samozrejme môj najdrahší odnesie a sú zbytočné hádky... vskutku mi momentálne pomohla táto stránka, dosť dokonale opisuje môj zúfalý stav a dúfam, že opätovnými čítaniami sa to len zlepšovať bude.

Prítomnost...

(Mária, 28. 2. 2012 23:39)

Velmi poučná a zaujímavá stránka:)Pointa je,že treba žit v prítomnosti,ale čo ak prítomnost je smutná ,lebo sa trápim pre blízkeho človeka a viem ,že ten človek bude dlhé roky neštastný a nikto mu nedokáže pomoct?

Hilda

(Hilda, 23. 1. 2012 23:05)

a ako nerozmýšľať nad chlapom?